Zážitky s Bohom

Tento rok som bola znova na mládežníckej konferencii Cirkvi Bratskej UPDATE, ktorá ma minulý rok motivovala spraviť mini -evanjelizáciu v Žiline. Aj tento - krát som si z nej odniesla veľa praktických myšlienok pre môj osobný život. Bola som tam síce len dva dni, ale už počas prvej témy, ktorú mal Majo Cabadaj som dostala veľa napomenutí od Boha.

Témou konferencie bolo 4x4. Išla som tam s tým, že som nerozumela, ako môže mať štvorkolka niečo spoločné s Bohom. Organizátori podujatia tam však našli úžasnú paralelu, ktorú môžem dnes vidieť už aj ja. Auto s náhonom na všetky štyri kolesá je stavané na náročný terén. Pre každého to môže byť niečo iné. Môžu to byť bežné záležitosti ako cestovanie, nakupovanie alebo práca. Sú to veci, ktoré sú pre niektorých ľudí neskutočne ľahké a dokonca zábavné a pre iného nočnou morou. Skutočne náročným terénom je tiež odpustenie, pokora, trpezlivosť a láska voči blížnemu. Dnes je moderné hovoriť: „Nerieš!“, čo ľudí navádza na ľahký terén. To nevadí, že si stratil priateľa, však si nájdeš nového, lepšieho – nerieš, nerozpitvávaj, nehľadaj pravdu. Svet nás povoláva do povrchného života, kde je všetko ako na krásnej nemeckej diaľnici, žiadne prekážky a ak nejaké sú, tak nám ich oznámia dva kilometre dopredu, aby sme spomalili. Lenže Boh nás povoláva do náročného terénu, kde potrebujeme auto 4x4. My sa rodíme s 4x2. My nie sme dizajnéri, aby sme sa mohli samy zmeniť na štvorkolku, ale Boh nás volá do zmeny. „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ (2.Korintským 5,17) Pavol v liste Efezským 4,22-24 ešte rozvádza: „Zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.“  Máme sa vzdať auta 4x2 a prijať od Boha dar Ducha Svätého – tzv. štvorkolku. Keď sa to stane, sú nám ponúknuté dve veci: odpustenie a napravenie toho, čo je porušené. Keď prijmeme len jedno alebo druhé, tak pri poslednom súde neobstojíme. Ak prijmeme len odpustenie a milosť, ale nezmeníme svoje staré hriešne zvyklosti alebo neliečime rany, tak stroskotáme. Nemôžeme za to, že nás niekto týral, šikanoval, že sme mali zlú rodinu, spolužiakov, ale stále môžeme byť 4x4. Sme však povolávaní do toho, aby sme sa neumárali v minulosti, ale žili pre Krista teraz v prítomnosti.

Ďalej Marek Tomašovič hovoril o tom, že auto chceme prerobiť zo 4x2 na 4x4, tak musí prejsť radikálnou zmenou. Človek, ktorý chce byť svätý – oddelený pre Krista, tiež musí podstúpiť radikálnu zmenu vo svojom živote. Niektorí ľudia sa však len hrajú na 4x4, ale v skutočnosti nie sú pomaly ani 4x2. Slúžia v zbore, navštevujú kostol každú nedeľu, spievajú v spevokole, sú na každom tábore a aj napriek tomu nemusia byť štvorkolka. Dobrým príkladom sú nám Skevovy synovia ako sa o nich píše v Skutkoch apoštolov 19,13-16: „Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel. Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza. Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy? A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu.“  Tak takýmto trapasom to dopadlo, keď sa spomínaní synovia pustili do náročného terénu a pritom vôbec naň neboli stavaní. Pavol bol Božím nástrojom a úplne sa mu oddal, žil pre Krista. Avšak u Skevovych synov to bolo naopak. Oni sa hrali na hlavných aktérov a Boh bol pre nich len nástrojom. Používali Ježiša len ako čarovnú formulku. Aj medzi ľuďmi v zbore sú takí, ktorí službu Bohu používajú len pre svoju slávu. Hrajú v kresťanskej kapele, len aby sa ukázali. Pomáhajú na dorastoch, mládežiach, aby si získali obdiv a uznanie ostatných.

Dôvodom prečo nás Boh nechal v tomto svete je preto, lebo sme povolaní do náročného terénu. Čiže ak je štvorkolka  stále čistá, tak asi nie je niečo v poriadku. Auto, ktoré je stále odparkované v garáži nás síce nič nestojí, ale ani za nič nestojí – neplní svoju funkciu, na ktorú bolo vyrobené. Tak isto je to aj s nami. Čo nás nestojí žiadne úsilie, ani za nič nestojí.  V knihe Sudcov sa dozvedáme ako Izraelci, ktorí videli všetky Božie zázraky na ceste z Egypta do zasľúbenej zeme, nedôverovali Hospodinovi. Povedali, že Kanaánci majú železné vozy, a že sa jednoducho nedajú z Izraela vyhnať. Janči Mahrík vtedy povedal úžasnú vetu: „Ľudské NEDÁ SA je Božie NECHCE SA TI“. Izraelci nechceli, hoci Boh im zasľúbil, že im pomôže prekonať všetky národy. A tak povedal: „Ok, ak teda nechcete, tak ja vám nepomôžem, ale poriadne si to vyžeriete.“ Čudujeme sa, prečo sú vo svete nezhody, prečo sú vojny a zomierajú nevinní. Ale keď Bohu stále zatvárame pred nosom dvere, tak On sa nám nebude vtierať. Mnohokrát zostávame v garáži. Nechce sa nám vyjsť von a zašpiniť si ruky, alebo sa poudierať prípadne si ublížiť, len preto aby bol Boh oslávený. Hospodin nám dáva rôzne výzvy v živote a my ich môžeme podliezť, alebo preskočiť a ukázať svetu, že Bohu nie je nič nemožné. Izraelci zabudli, kto je Boh. Nespomenuli si na to, čo pre nich Hospodin urobil, ale hľadeli len na tú svoju prekážku s klapkami na očiach. A pritom si nevšimli tú pomocnú ruku, ktorú im Boh ponúkal, aby ju prekonali.

Pokiaľ žiješ, stále môžeš vyjsť z garáže do terénu a konať malé i veľké veci, do ktorých Ťa Boh povoláva. Nepremeškaj túto šancu.

Interný humor: „ Nemôže človek celý čas ísť po nemeckej diaľnici, pretože raz príde na Slovensko...“