Zážitky s Bohom

„Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať a pomalý, keď má hovoriť...“ Jakub 1,19

Ako sa máš? Je to tá najfrekventovanejšia otázka, ktorú sa pýtame. Keď sa učíme nejaký cudzí jazyk je to prvá veta, ktorú sa učíme. Keď ju niekomu položíme, zaujíma nás skutočne ako sa ten opýtaný má, alebo je to pre nás len prázdna fráza či otázka slušnosti? V poslednej dobe som si začala všímať to, aký je motív ľudí vysloviť túto vetu, a čo na ňu ostatní odpovedajú.

„How are you?“ Je súčasťou pozdravu v Amerike aj v Anglicku. Ľudia to berú ako frázu a odpovedia: „Mám sa dobre a ty?“ Robia tak bez ohľadu na to, ako sa cítia. Aj keby sa im v ten deň vôbec nedarilo, tak to povedia. Jedna naša rodinná známa pracovala určitý čas v USA a tiež si všimla tento fenomén. Raz mala skutočne zlý deň, a keď sa jej niekto spýtal ako sa má, povedala mu ako sa cíti, a čo ju trápi. Od tej chvíle sa jej ľudia v práci začali vyhýbať a radšej ju ani nezdravili. Bolo pre nich neprijateľné, aby niekto odpovedal niečo iné ako otrepanú frázu. Podobná vec sa mi stala v Anglicku. Môj „brat“ v rodine, ktorá ma hostila prechádzal okolo mňa a položil mi rovnakú otázku. Tiež som vtedy nemala zrovna skvelý deň a potrebovala som sa vyrozprávať. On však nemal záujem počúvať.

Nedeje sa to však len v Amerike či v Anglicku, ale aj u nás. A to dokonca v kresťanských spoločenstvách. Na jednej konferencii za mnou prišiel „brat v Kristu“, milo sa na mňa usmial, prišiel ku mne a spýtal sa: „ Ako sa máš Zuzka?“ V ten týždeň som mala nádchu, ledva som dýchala a bola som rada, že sa môj stav zlepšil a mohla som prísť na tú akciu. Myslela som si, že tento človek mal záujem o rozhovor a skutočne sa zaujímal o to, ako sa mám. Keď som však otvorila ústa, tak ma hneď po druhej vete zastavil a povedal mi: „Hm...to som rád, že sa cítiš lepšie.“ A s úsmevom odišiel. Zostala som tam stáť uprostred chodby a nechápala som. Načo prišiel za mnou a začínal so mnou rozhovor, keď ho vôbec nezaujímala moja odpoveď? Nebolo by lepšie, keby len pozdravil a išiel ďalej? Vtedy by som pochopila, že má veľa roboty a nemôže sa mi venovať. Ale takto mi to prišlo, akoby si len spravil fajku na imaginárnom zozname vecí, ktoré človeka robia dobrým kresťanom: „Venoval som sa ľuďom a zaujímal som sa ako sa majú.“

Minule sme s kamarátkou sedeli spolu na gaučoch na inej akcii. Prišiel tam jeden chalan s mobilom v ruke, sadol si k nám a ďalej hľadel do obrazovky. Keď už mu to bolo blbé, tak sa nás spýtal: „Ako ste sa dnes mali?“ a pokračoval v ťukaní do smartphonu. Kamarátka začala rozprávať, ako bolo. Pár krát sa aj na ňu pozrel, ale pre mňa ako nezaujatého pozorovateľa to bolo celé také čudné. Akoby si ten chalan vôbec nevážil to dievča, pretože mu ani nestála za to, aby odložil mobil a venoval jej na pár minút svoju pozornosť.

Toto sa deje bežne medzi ľuďmi a je to veľmi smutné. Sama na sebe som si všimla, že keď niekomu zavolám alebo napíšem po dlhšom čase na Facebooku, s tým, že niečo od neho potrebujem najprv mu položím túto zdvorilostnú otázku a potom prejdem k veci. Ten postup nie je zlý, ale som pripravená počúvať, ak začne ten druhý rozprávať o veciach, ktoré prežíva? Nie vždy.

Zamyslime sa nad tým a buďme vnímavý k ľuďom. Keď sa ich na niečo spýtame, nečakajme len otrepané frázy, ale venujme im čas, ak to potrebujú. Netýka sa to len otázky „ako sa máš?“ ale aj celého rozhovoru. Ak s niekým začneme konverzáciu, nerobme to len zo zdvorilosti, ale skutočne úprimne sa zaujímajme o ich život. Venujme im 100% pozornosť. Počas rozhovorov sa niekedy snažím robiť viac vecí na raz, ale zisťujem, že hoci som žena nie vždy sa to dá a väčšinou je to na úkor toho, s kým sa rozprávam. Počas skypovania som niekedy bola na internete a hoci som mala pocit, že to zvládam, uvedomila som si, že to bolo odo mňa vrcholne neslušné voči človeku, s ktorým som telefonovala a nepamätala som si každý detail nášho rozhovoru, pretože som bola mysľou niekde inde. Nebolo to správne.

V túto chvíľu mi prichádza na um otázka:

„Ak nie sme schopní počúvať ľudí, ako potom môžeme byť vnímaví k slovám Ducha Svätého?“