Zážitky s Bohom

Išla som s autom do servisu a keďže to chvíľku trvalo, kým mi ho skontrolovali, tak som sa rozhodla ísť domov pomocou MHD. Prišla som na zastávku a stretla som tam zvláštne vyzerajúceho chlapíka. Sedel zababušený v zimnej bunde, mal na sebe kapucňu a otrhané rifle. Vedľa seba mal roztrhnutý batoh s karimatkou. Bol to bezdomovec. Nikoho neotravoval, nezapáchal a snažil sa byť nenápadný. Nevedela som, čo mám v tej chvíli urobiť. Z predošlých skúseností som vedela, že dať mu peniaze je blbosť. Tak som mu aspoň kúpila Bebe Dobré ráno a položila som to vedľa neho. Myslela som si, že spí, ale hneď si to zobral a poďakoval mi. Ako som už nastupovala na trolejbus všimla som si, že za ním prišla nejaká pani s jedlom a liekmi, lebo sa obávala, že je chorý. Išla som domov a celý deň som nad ním rozmýšľala. Na druhý deň, keď som si prišla po auto, tak tam bol znovu. Spýtala som sa, či nechce niečo na jedenie, ale on mi skromne odpovedal, že včera mu doniesli klobásu a že si nemusím robiť starosti. Večer som sa však rozhodla, že mu predsa len niečo donesiem. Od kamaráta som zohnala Novú Zmluvu a navarila som tomu bezdomovcovi polievku. K nej som priložila 3 krajce chleba a ešte zákusok, ktorý napiekla moja maminka. S obedárom som sa teda vydala za týmto pánom s tým, že ho chcem nasýtiť nielen fyzicky ale aj duchovne. Keď nikto nebol na zastávke prisadla som si k nemu a ponúkla mu jedlo, ktoré som mu doniesla. Vykľul sa z neho veľmi milý pán. Nesmrdel po cigaretách ani alkohole a asi hodinku sme sa spolu rozprávali o rôznych veciach. Pýtala som sa ho, ako sa dostal na ulicu a prečo sedí na tej zastávke. Niekedy som mu veľmi ťažko rozumela, lebo jedol, chodili okolo nás stále autá a ešte aj do toho nezrozumiteľne artikuloval. Ale povedal mi veľa zaujímavých vecí, medzi inými aj to, že keď bol mladý, tiež takto pomáhal ľuďom v núdzi. Prišlo mi ho aj ľúto, že ten, kto pomáhal sa zrazu ocitol na druhej strane. Po krátkom zoznámení som sa rozhodla, že je čas povedať mu evanjelium. Nevedela som, či budem mať ešte niekedy možnosť. Podala som mu Novú Zmluvu a on ju prijal. Tak som bola rada. Potom som mu vysvetlila, v Koho verím a on mi na to len povedal: „Takže takto hovoríš hej?“ A ja nato: „Áno takto, v to verím.“ Ku Gideonke som mu ešte podarovala ručne vyrobenú záložku (podobnú ako som použila pri evanjelizácii), kde boli dva verše z Biblie. Chlapík mi za všetko veľmi poďakoval. Videla som, že bol veľmi rád, že som takto za ním prišla. Potom som sa s ním rozlúčila a odišla som. Netušila som, že je to posledný krát, čo som ho videla. Na druhý deň som sa za ním vydala znova. Zase som si pre neho prichystala jedlo a chcela som sa s ním ešte rozprávať o Biblii, ktorú som mu podarovala. Avšak keď som tam prišla čakalo ma nemilé prekvapenie. Zastávka bola prázdna. Predavačky v trafike som sa opýtala, čo sa stalo. Povedala mi, že tesne po tom ako som za ním bola, prišli policajti a vyhnali ho odtiaľ. Nechápem prečo, pretože nikomu nezavadzal, nesmrdel a nikoho neotravoval. Predavačka mi tvrdila, že tam sedel už skoro mesiac. Zelení proste nemali, čo robiť a tak ho vyhodili z verejného priestranstva. Zvláštne. Trošku ma to nahnevalo, ale potom mi trafikárka povedala niečo, čo ma skutočne potešilo. Ako ten bezdomovec opúšťal zastávku vypadla mu na zem tá Nová Zmluva, ktorú som mu podarovala. Ešte v ten deň sa po ňu vrátil a potom definitívne odišiel. Márne som ho hľadala po okolí. Nenašla som ho. Ale aspoň mi zostal na duši dobrý pocit. Keď sa vrátil po tú Bibliu to znamená, že mu Božie Slovo nebolo úplne ľahostajné.

Dnes som si pozrela na Facebooku video o malom chlapčekovi ako sa triasol od zimy na lavičke autobusovej zastávky. Ľudia okolo neho chodili a niektorí mu podarovali rukavice, šál, iní zas celú bundu. Aj to ma motivovalo opísať túto moju skúsenosť. Mnohokrát vidíme ľudí, ktorí sú v núdzi. Bezdomovcov, postihnutých alebo malé deti žobrajúce o peniaze, lebo ich rodičia vyhnali do ulíc. Čo urobíme v takej chvíli? Zahľadíme sa radšej druhou stranou, aby sme sa nemuseli pozerať na ich utrpenie? Alebo sa v srdci zamyslíme nad tým, ako by sme takému človeku mohli pomôcť? Veľakrát je to veľmi ťažké. Sama viem, keď za mnou chodia Rómky, ktoré pýtajú peniaze na mlieko pre svoje deti, ale keď im podáte samotné mlieko, tak ho nechcú. Je ťažké rozoznať, kedy a ako je dobré podať druhému človeku pomocnú ruku, lebo niekedy nás o ňu žiadajú ľudia, ktorí sú len leniví nájsť si prácu a radšej využívajú ľútosť iných. Ale sú na ulici bezdomovci, ktorí nemôžu za svoju životnú situáciu. Prišli o prácu, lebo ich podviedol zamestnávateľ a nevyplatil im žiadne peniaze. Následne im zobrali byt a zostali na ulici. Smutné je, že veľa bezdomovcov to nezvládne a spadnú do rôznych závislostí ako sú alkohol a drogy namiesto toho, aby sa snažili vykopať sa z ich situácie. A mnohí sa ocitnú bez domova práve kvôli závislostiam. Pre nás je ťažko posúdiť takého človeka, ktorého osud nepoznáme. Keď takého niekoho stretneme určite by sme mu však nemali dávať peniaze. Lebo mnohí ich minú práve na alkohol alebo cigarety. Je dobré im kúpiť alebo zaobstarať jedlo. To im nikdy neuškodí. Ak máme čas, je fajn si ich vypočuť a snažiť sa objasniť ich príbeh. Musíme byť však pritom opatrní, aby sme o sebe neprezradili príliš, lebo potom by nás mohli vyhľadať a žobrať napríklad pre naším domom.

Najdôležitejšie zo všetkého je však povedať takýmto ľuďom evanjelium. Je to veľmi ťažké, lebo si prežili veci, ktoré si vy možno neviete ani predstaviť. Avšak je to potrebné, pretože sa môže stať, že už toho človeka nikdy neuvidíte. A možno práve Slovo Božie by im zmenilo život. Buďme odvážni, ale opatrní. Držme si odstup, ale buďme chápaví. Snažme sa žiť podľa Ježišovho príkladu. Veď to bol práve On, ktorý sa stretával s malomocnými, žobrákmi a slepcami. On ich vypočul, pomohol im a priviedol ich k sebe. Je dobré kráčať v Jeho šľapajach.