Kostol - miesto odpočinku
Kamarátka ma pozvala k sebe na návštevu do Kodane. Zažili sme úžasný víkend a mali sme možnosť sa rozprávať aj o Bohu. Ona nie je veriaca, ale jej srdce je otvorené Bohu. Keď sme sa rozprávali, povedala mi presne to, o čom som písala minulý článok. Kostoly su prázdne a ona by tam aj išla, ale nerozumie celej bohoslužbe. Zdá sa jej to zastaralé, skostnatené a vzdialené mladým ľuďom. Vzala som ju do jedného moderného spoločenstva v Kodani a bola prekvapená, koľko mladých ľudí navštevuje tento zbor. Áno, ľudia túžia po Bohu, ale väčšina cirkví sa zasekla v čase.
Dánske kostoly sú skutočne poloprázdne a niektoré dokonca zanikli a premenili sa na miesto stretávania, ale nie s Bohom. Mali sme možnosť navštíviť jeden kostol, ktorý bol prerobený na miesto pre voľnočasové aktivity. Ľudia tam hrali stolný tenis, rozprávali sa so známymi, pracovali na počítači alebo relaxovali pri knihe. Bol tam bar, kde si ľudia mohli kúpiť občerstvenie a cez obed tam vydávali lacné jedlo. Bolo to veľmi prijemné miesto s pohodovou atmosférou, ale chýbal tam Boh. Z veže bol zveseny kríž a vnútri nebolo ani stopy po kresťanstve. Prišlo mi to veľmi smutné a pripomenulo mi to Ježiša, keď sa hneval, že z Domu modlitby spravili Židia tržnicu.
Na druhej strane som navštívila katedrálu, ktorá bola stále zasvätená Bohu. Chrám bol otvorený pre verejnosť aj vo všedné dni a bol skutočne nádherný. Vraj tam mal svadbu aj niekto z kráľovskej rodiny. Sadla som si do jednej z lavíc a kochala sa krásnou chrámovou výzdobou. Potom som sa stíšila a modlila. Až keď som vychádzala, všimla som si, že na niektorých laviciach ležia ľudia. Boli to pravdepodobne bezdomovci, ktorí našli útočisko práve v kostole. Keď som to večer ukazovala kamarátkam, tak mi jedno dievca povedalo: "Ja vôbec neverím v Boha, ale v tomto sa mi cirkev páči. Že sú otvorení pre všetkých a Chrámy sú miestom pre nielen duchovný ale aj fyzický odpočinok. Že aj bezdomovci majú, kde hlavu skloniť a nikto ich nevyhadzuje. Tiez sa mi páči, že je to miesto, ktoré spája a združuje ľudí."
V tomto som s ňou úplne súhlasila a veľmi by sa mi páčilo, keby aj naše kostoly boli otvorené pre všetkých. V našich končinách bývajú tuhé zimy a ľudia bez domova potrebujú útočisko. Pamätám si, že jednu nedeľu k nám do Žiliny prišiel rómsky chlapec. Sadol si do prednej lavice pod kazateľnicu a počas bohoslužby si ľahol a zaspal. Potreboval nielen duchovné, ale aj fyzické odpočinutie.
Možno je to výzva pre nás aj túto zimu. Aby sme ľuďom bez domova otvorili brány kostolov a poskytli im teplo a odpočinok. Uvedomujem si, že to nesie aj svoje riziká, ale so správnym manažmentom je všetko možné. A môžeme tak zachrániť nielen telo pred zamrznutím, ale aj dušu pred večným zatratením.
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť." Matúš 11:28
Amen