Okamih Vianoc
Dnes večer budem rozprávať o okamihu. Okamih je zvláštna vec. Aj keď trvá iba okamih dá sa o ňom rozprávať veľmi dlho. Už len definovanie okamihu je zaujímavé. Nesmie trvať ani príliš krátko, ale ani príliš dlho. Z takej definície okamihu by asi fyzikom stávali okamžite vlasy dupkom na hlave. Ale normálnym ľudom je to pochopiteľné. Nesmie byť príliš krátky, lebo potom by sme si ho neuvedomili ani príliš dlhý lebo potom by to nebol okamih. Ženy v tom majú úplne jasno. Je to skrátka oka mihnutie – ani príliš krátke, lebo potom by ho muž nezaregistroval, ani príliš dlhé, aby si nemyslel, že sa jedná o spánok.
Na základe tejto definície psychológovia ( nie fyzici) vypočítali, že priemerný okamih trvá asi tri sekundy. A to zhruba sedí. Tri sekundy nie sú ani príliš krátke na to, aby ste v nich niečo zažili a ani príliš dlhé aby sa vliekli.
Keď to spočítame tak každý rok prežijeme 10 mil. okamihov. Priemerný vek ľudí vo firme je cca 30 rokov, takže každý z nás v živote zažil asi 300 miliónov okamihov. A teraz otázka na telo. Koľko z tých 300 miliónov okamihov si pamätáte ? Keby som vám teraz dal papier a pero, koľko papierov by ste zapísali svojimi spomienkami? Schválne si to skúste. Skúste si spomenúť na všetko, čo ste behom tých 300 miliónov okamihov v živote zažili. Koľko toho je ? Je to zvláštne ale väčšinu okamihov si nepamätáme. Sú navždy stratené, nezanechali v nás žiadnu pamäťovú stopu. A pritom cítime, že všetky sú dôležité, veď práve v nich sa odohráva náš život. My vlastne žijeme niečo, čo si nepamätáme.
Skúsme sa na to pozrieť bližšie:
Ktoré okamihy si nepamätáme ? Tie, v ktorých sa nič nestalo. To je logické. Keď sa v nich nič nestalo, tak si z nich nič nepamätáme. Ale je to pravda ? Skutočne sa v nich nič nestalo ? Veď aj český herec Donutil vo svojej šou tvrdí : „Stále sa něco děje“. A skutočne na javisku sveta sa stále niečo deje, problém je v tom, že to nevnímame, že si tie okamihy neuvedomujeme.
A pritom sme boli stvorení, uspôsobení tak, aby sme si tieto okamihy uvedomovali. Máme nie jeden ale hneď 5 zmyslov, aby sme vnímali prítomný okamih. Len ich nepoužívame.
Máme oči a predsa nevidíme krásu, ktorú nám okamih ponúka, máme uši a nepočujeme jeho hlas, máme nos a necítime, že okamih môže mať aj vôňu, máme jazyk a nevieme si ho vychutnať, máme ruky a nevieme sa okamihu dotýkať, máme srdce ale neradujeme sa v ňom.
Dali sme si totiž štuple. Nielen do uší, ale aj do očí, do nosa, do úst, zaštupľovali sme si srdce, aby sme sa nezdržovali ani na okamih pri behu naším životom. Aby sme všetko stihli a pritom nestíhame to najcennejšie - náš život.
Čo s tým ? Počul som návod od jedného benediktínskeho mnícha a ten je krásne jednoduchý. Je taký jednoduchý ako keď učíme deti prechádzať cez cestu. V angličtine sa zmestí do troch slov - Stop, look and go.
Stop – to je prvý krok a ten nám hovorí: neurob ďalší krok, zastav sa v prítomnosti, nežeň sa ďalej. Znie to jednoducho , ale nie je to jednoduché. Pokiaľ cválate o zlomkrky životom, nie je jednoduché zastaviť. Ja som skúsil zastaviť na cválajúcom koni, a ten okamih, kedy som si zlomil kľúčnu kosť si budem dlho pamätať.
Ďalší krok je Look – pozri sa okolo seba a vnímaj prítomný okamih. Uvedom si ho, privítaj ho: Povedz mu napr. Ahoj okamih, ja som Jaro,. Som rád, že si tu, že si prítomný.
No a posledný krok je Go – teda urob niečo s tým prítomným okamihom - teš sa z neho, skús ho napríklad objať. Je to tvoj kamarát. Doniesol Ti kúsok života.
Toto je teda jednoduchý návod benediktínskeho mnícha , ako si v živote užívať každý okamih..
V živote prežívame rôzne okamihy. Okamih radosti, keď sa smejeme, tešíme, okamih zvedavosti, okamih očakávania, okamih vzrušenia, prekvapenia, okamih poznania, , okamih pravdy, okamih víťazstva, okamih šťastia, okamih lásky.
Zvláštnou kategóriou sú magické okamihy. Okamihy, v ktorých sa deje niečo, čo nás presahuje v priestore aj v čase, niečo čo sa nedá opísať, niečo čo sa nedá vysvetliť, niečo čo je mimo nášho rozumového chápania.
A takým magickým okamihom sú aj Vianoce. Poeticky povedané Vianoce sú okamih, kedy:
Absolútno sa dotklo našej pominuteľnosti, aby jej vrátilo nesmrteľnosť.
Nie je jednoduché ten okamih pochopiť, nie je jednoduché ho vysvetliť. Treba ho jednoducho prijať.
Je len na Tebe, či si ten okamih aj uvedomíš, či ho prežiješ, či v Tebe niečo zanechá. Niečo, kvôli čomu si ho budeš pamätať.
Prajem Vám práve také Vianoce, Vianoce, v ktorých budeš vidieť krásu, budeš počuť ich zvonenie, Vianoce, ktoré budú mať pre Teba osobitú vôňu a chuť, dokážeš sa ich jemne dotknúť, nežne ich pohladiť . Prajem Vám Vianoce , v ktorých dokážeš mať rád, lebo Vianoce sú okamihom lásky.
Prajem Vám všetkým pekný vianočný okamih !
(Autor: môj Tatino)
