Je zima
Je zima. Ročné obdobie, ktoré je tak sporné. Niektorí ho milujú pre zimné športy a iní ho nenávidia, lebo im omŕzajú prsty, musia na sebe nosiť niekoľko vrstiev oblečenia a v mestách sú zo snehu brečky. Keď sneží a mrzne tak to spôsobuje zvýšenú nehodovosť na cestách, lebo ľudia nevedia prispôsobiť svoju jazdu povahe vozovky. V Anglicku zatvárajú letiská, školy aj pracoviská. Je sychravo, fučí a zima sa vnára až do kostí. Bezdomovci majú ťažké chvíle a hľadajú teplé výparníky z budov, aby sa ohriali.
Naopak deti, ale aj niektorí dospelí sa tešia z padajúcich vločiek, ktoré majú tak výnimočný tvar. Sneh zakrýva rozryté polia, špinavé cesty a vŕzga nám pod topánkami. Športovci sa nemôžu dočkať ako prvý krát oprášia svoju výstroj a vyrazia na lyže, bežky, skialpy, snowboard alebo korčule. Iní sa guľujú, stavajú snehuliakov alebo sánkujú.
Zima môže spôsobiť veľa radosti ale aj smútku. Veľa ľudí sa sťažuje: „Kedy už bude konečne teplo, kedy už bude leto.“ Tešia sa na teplé slnečné lúče, rozkvitnuté stromy a pikniky v tráve.
Niekedy mám pocit, že nie sme nikdy spokojní. Keď je zima, chceme leto. Ak je týždeň vkuse 35 stupňov, tak chceme dážď. Keď prší chceme slnko a tak stále dookola. Náš život nie je len o počasí hoci je to najobľúbenejšia téma všetkých rozhovorov.
Keď sme v škôlke, tešíme sa, že už pôjdeme do školy. Keď sme v škole spomíname, ako bolo dobre na pieskovisku. Ak študujeme na univerzite, už sa nevieme dočkať až konečne vypadneme spod vplyvu profesorov a budeme môcť pracovať. Pracujúci naopak hovoria o zlatých študentských časoch. Ľudia túžia mať deti, ale niekedy sú chvíle, kedy by ich najradšej nikdy nemali.
Nevieme sa tešiť z prítomnosti a stále len spomíname na minulosť alebo dúfame v lepšiu budúcnosť. Uvedomila som si, že to, čo je tu a teraz je najdôležitejšie. Sú chvíle kedy sme tak na dne, že jediné čo nás drží je nádej, že sa to zlepší, ale myslím, že hoci je takých momentov v živote človeka niekoľko, tak stále nám to nebráni tešiť sa z každého dňa. Radovať sa z pestrofarebných stromov aj keď to znamená koniec leta. Byť nadšení z prvých krokov dieťaťa aj keď už to nikdy nebude to malé bábätko. Skákať od radosti pri ukončení vysokej školy aj napriek tomu, že budeme musieť ísť do práce.
Mám pocit, že Boh nám dal počasie na to, aby sme sa mohli stále tešiť z niečoho nového, aj keby sme upadali do stereotypu. Žiadny deň nie je taký istý a každá chvíľa nám prináša množstvo prekvapení a výziev.
Naučme sa preto tešiť z prítomnosti. Lebo všetko má svoj zmysel. Aj to, že je zima. J
„Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal. Preto vyjdete s radosťou a v pokoji vás vyvedú. Vrchy a kopce budú pred vami s radosťou plesať a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami.“ Izaiáš 55,10-12
