Škola v Ugande
Návšteva školy v Ugande bola veľmi zaujímavá a obohacujúca. Našli sme dedinskú základnú školu, ktorú navštevuje okolo 300 detí. Riaditeľ školy nás vrúcne privítal a vysvetlil ako funguje školstvo v Ugande a aký majú denný režim. Zaujímavosťou bolo, že deti majú každý deň pred začatím vyučovania vyhradenú jednu hodinu, ktorá je venovaná upratovaniu tried a okolia budov. Raz do týždňa chodia v rámci rozvrhu do kostola, ktorý je súčasťou každej školy. V riaditeľni nás tiež zaujal veľký plagát, kde bola napísaná národná hymna a školská modlitba.
Keďže sme prišli počas prestávky, deti pobehovali vonku. Niektoré hrali futbal s papierovou loptou, iné sa rozprávali alebo sledovali, čo za zvláštnych ľudí prišlo na návštevu. Riaditeľ im povedal, nech idú do tried, aby sa nám mohli predstaviť. Napriek tomu, že sme skrátili ich voľný čas, nikto neodvrával. Všetky deti v tú sekundu zanechali svoje aktivity a bežali do svojich lavíc.
Súčasťou školy bola aj škôlka, takže tam boli deti od 3 do 12 rokov. Všetci mali na sebe uniformu, ktorá je výnimočná pre danú inštitúciu. Dievčatá nosia šaty a chlapci košeľu s kraťasmi. Školy majú tiež svoj erb, takže keď nejaké dieťa spraví niečo zlé alebo sa zatúla, poznajú ho podľa uniformy. Povinná školská dochádzka je od 6 do 18 rokov. V krajine je aj veľa internátnych škôl, kde chodia deti, ktorých rodičia pracujú mimo domu.
Počas našej návštevy sme obišli všetky triedy. Deti z každého ročníka sa postavili, privítali nás a predstavili sa, z ktorej triedy sú. Každá skupina detí mala svoju pesničku, ktorú nám zaspievala. Trojročné spievali o slonoch a ďalších afrických zvieratkách. Iní zanôtili v ich materinskom jazyku. Tretiaci pre nás vybrali "Head and shoulders, knees and toes", ale malo to výnimočný záver slohy, aký u nás nemáme. "Jesus made this for us all." Najkrajšiu pieseň zaspievali až v dvoch triedach. Žiaľ ju nemám natočenú, ale hovorili: "Jesus is in my inside and is working on my outside."
Uvedomila som si, aké je úžasné, keď je deťom už od útleho detstva vštepovaný do srdca Kristus. Je veľmi smutné, že v Európe, ktorá bola postavená na kresťanských základoch, sa Boh vytráca zo škôl, pracovísk, každodenného života a niekedy aj z kostolov. Pomaly ho vytláčame a nie je u nás vítaný.
V Ugande je to naopak. Kresťanstvo je súčasťou ich života. Na autách majú napísané: "God loves me" alebo "Jesus is my Saviour". Keď je nedeľa, do kostola ide celá dedina a často spolu po bohoslužbách obedujú a tvoria jedno výnimočné spoločenstvo.
Niekedy sú ľudia z rozvojových krajín duchovne bohatší ako my a sú nám príkladom, aby sme si vážili úžasné dary, ktoré nám Boh dáva.
