Marocká Katedrála
Minulý rok som sa dozvedela o možnosti dobrovoľníctva na charitatívnej klinike koní v Marockom meste Fes. Hneď som si povedala, že to je niečo pre mňa a dáva to mojej práci hlbší zmysel. Tento rok v júni sa sen stal skutočnosťou a absolvovala som mesiac práce v Maroku. Spoznala som veľa nových ľudí a bola to úžasná skúsenosť, čo sa týka profesného aj osobného života. Počas týždňa sme makali od rána do večera a často aj v noci.
Cez víkendy sme mali väčšinou voľno, tak som mala možnosť spoznať aj iné kúty Maroka. Je to veľmi špecifická krajina, ktorá je ovplyvnená arabskou aj európskou kultúrou. Hoci je to tak blízko Európy, je to pre nás veľký kultúrny šok. Na jednej strane vyspelá infraštruktúra s rýchlovlakmi, novými stanicami a krásnymi diaľnicami a na druhej strane vykrikovanie predávajúcich, špina na uliciach, používanie zvierat na prácu a samozrejme, keďže je to moslimská krajina, tak aj zahalené ženy (aj keď nie všetky). V niektorých veciach nás predbiehajú a v iných ďaleko zaostávajú. Sever Maroka je ovplyvnený Španielmi a juh Francúzmi. Hlavným náboženstvom je islam, takže nájsť kostol s fungujúcim spoločenstvom nie je jednoduché.
Ja som však našla jednu krásnu katedrálu počas návštevy hlavného mesto Rabat. Keď sme k nej prišli bola zavretá, ale zistila som že o 20 minút začína omša, tak sme tam počkali. Bola sobota, takže sa nešlo dnu hlavnou bránou, ale vstupovalo sa zboku. Chvíľu mi trvalo, kým som to zistila, takže som asi 5 minút meškala. Hneď ako som vošla, uvedomila som si, že kňaz hovorí po poľsky. Bolo to pre mňa neuveriteľné, aby som v Maroku našla omšu a ešte v poľštine.
Černošský spevokol spieval plynule po poľsky. Druhá pieseň bola vo francúzštine a časť liturgie dokonca v svahilštine. Predstavte si tú situáciu. Sedíte v Maroku v katedrále medzi černochmi, Poliakmi a občas nejakými Maročanmi. Kňaz je Poliak a spevokol pravdepodobne z rovníkovej Afriky. Veľmi zaujímavé a zároveň obdivuhodné spájanie rôznych kultúr a jazykov pod jednou strechou. Kázeň aj čítanie bolo tiež najprv vo francúzštine a potom v poľštine. Bolo to milé a cítila som sa ako doma. Nie kvôli poľštine, ale vďaka prítomnosti Božej. Vďaka kresťanskému spoločenstvu, ktoré mi v Maroku chýbalo.
Ak Vás láka Maroko, tak mi kľudne napíšte a ja vám poviem viac. Je to zo severnej Afriky najbezpečnejšia krajina, lebo sú tam vysoké tresty za ublíženie turistovi, ale človek musí byť aj tak ostražitý a mať na pamäti, že nie je v Európe. Je potrebné rešpektovať miestnu kultúru a netúlať sa ulicami v noci. Stretla som tam veľa úžasných a pohostinných ľudí, ale aj pár nepríjemných (hlavne taxikári). Vrelo však Maroko odporúčam ľuďom, ktorí sa neboja vystúpiť zo zóny komfortu. Netreba sa hnevať, keď od Vás pýtajú viac peňazí ako od domácich, lebo oni chcú vyťažiť z turistov, čo najviac. Cenovo je krajina na tom podobne alebo lacnejšia ako Slovensko. V obchodoch treba zjednávať a nehanbiť sa, že ste zo Slovenska. Podľa toho odkiaľ ste, tak také Vám dajú ceny. Stala sa nám vtipná príhoda, kedy od nás pýtali peniaze, tam kde nemali, a keď som povedala, odkiaľ som tak nás pustili bez platenia. Majú názor, že Slováci sú ako Maročania. Chudobní finančne, ale bohatí v srdci.
Buďme teda k sebe vrúcni, láskaví a pohostinní, aby keď náhodou navštívia našu krajinu, tak neboli sklamaní.
