Jdi na obsah Jdi na menu
 


Si vzácny, vzácna

Veľmi často sa stretávam s myšlienkou, že človek, keď sa stane kresťanom si má uvedomiť, že nie je nič a Boh je všetko.  Od veľa kazateľov som počula, že máme úplne potlačiť svoje sebavedomie, pretože Ježiš je náš Pán a to On všetko robí a my sme len smeť, na ktorú by si ani nikto nikdy nemal spomenúť. A pravá pokora je vraj povedať, že ja som nič a nikdy som nič nedokázal ani nedokážem. Akoby kresťan mal chodiť so sklopenými očami a ušami a keď sa mu niečo podarí tak radšej to udupe akoby mal od niekoho prijať uznanie.

 

Ako to teda je? Máme hovoriť o sebe, že sme len červ a nie človek ako to píše Žalmista v 22. kapitole? Alebo sme prachom, ktorý všetci ľudia nemajú radi, lebo stále si sadá na ich nábytok a musia sa ho čo najrýchlejšie zbaviť? V Písme sme tiež spomínaní ako tráva, ktorá vyrastie a potom zas rýchlo uvädne. Náš život je tak krátky a bezvýznamný v porovnaní s tisíckami rokov života našej Zeme. Koľko miliárd ľudí sa pred nami narodilo a potom zomrelo a nikto si dnes na nich už nespomenie. Máme si teda navzájom vtĺkať toto do hlavy? Je pokora o udupávaní svojho sebavedomia a svojej hodnoty? Skutočne sme ničím? Nemali by sme sa cítiť ani trošku výnimoční?

 

Svet sa nám často snaží povedať, že musíme spraviť toto a hento, aby sme boli slávni. Všade vidíme plagáty: „Chceš byť úspešný?“ „Túžiš byť slávny?“ „Prahneš po kráse?“ Áno chceme všetky tieto veci. Preto sú tie slogany stále aktuálne a lákajú množstvo mužov i žien.

 

A teraz človek príde do zboru a povedia mu, že keď máš peniaze, tak ani nevojdeš do kráľovstva nebeského. Sláva je márnosť a krása pochabosť. Nie je to však trošku mylné vyloženie Písma Svätého?

 

Predsa Dávid hovorí v 103. Žalme: „Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním, už ho niet, a nepozná ho viac jeho miesto.” Boh vie, kým sme. V tomto žalme nevyvracia nič z toho, čo som napísala. Avšak tým sa žalm nekončí.  Ale milosť Hospodinova je od vekov až na veky nad tými, ktorí sa Ho boja, a Jeho spravodlivosť aj na detných deťoch.“ On nám dáva svoju milosť a dokonca nás nazýva svojimi deťmi. Čiže sme mu veľmi blízki. Má s nami ten najužší vzťah. Skláňa sa k nám ako Otec k deťom.

 

freedom-day-e1572604258870.jpg

 

V 1. liste Petra v 2. kapitole sa zase píše: „Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.  Kedysi neboli ste ani len ľudom, a teraz ste ľudom Božím; žili ste bez zmilovania, a teraz ste došli zmilovania.“ Sme vyvolení, svätí, nazývaní kráľovským kňazstvom a hlavne sme Jeho vlastným ľudom. Cítite tam niekde v tých slovách ponižovanie a bezcennosť?

 

Boh nám tak veľmi dôveruje, že nás urobil pánom nad dielom svojich rúk, položil nám všetko pod nohy. Zaujíma sa aj o jednotlivca. „On uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany.“ Teší sa z našich úspechov a stojí pri nás aj keď potrebujeme pohladiť. Dokonca neváhal obetovať svojho jednorodeného Syna, aby sme my mali život. Nazýva nás svojimi priateľmi. Ježiš hovorí v Evanjeliu podľa Jána: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia.“ Ak by sme boli nič, prečo by pre nás Boh toto všetko urobil? Prečo by nám dával takú milosť a toľko lásky?

 

V Izaiášovi nám dáva na toto všetko Boh krásnu odpoveď: „Pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol a miloval som ťa.“

Amen

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář