Pšenica a kúkoľ
Vražda mladého novinára a jeho snúbenice, neustávajúce boje v Sýrií, samovražda veterinára, smrť posledného nosorožca severného bieleho, 9-ročný chlapec zastrelil svoju sestru pri bitke o hernú konzolu a ďalšie titulky novín. Každý deň sa deje toľko neprávosti. Prečo je vo svete zlo, a kde sa v ľuďoch berie? To je asi najčastejšia otázka, keď nás zasiahne nejaká tragédia. Ak Boh existuje, prečo sa dejú všetky tie zlé udalosti? Pýtajú sa neveriaci kresťanov.
Ježiš hovorí učeníkom podobenstvo:
„Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ? On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia sa ho spýtali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho? On však odpovedal: Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu. Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.“ Matúš 13, 24-30
Neskôr im ho aj vykladá:
„Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli. On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta. Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!“ Matúš 13, 36-43
Ježiš nazýva svet polom, na ktorom môžeme nájsť pšenicu a kúkoľ. Pšenicou nazýva Božie deti a kúkoľom ľudí, ktorí páchajú zlo. Tak ako aj učeníci, tak aj my by sme najradšej odstránili burinu na tomto svete. Čiže tých, ktorí konajú diablove skutky. Ježiš však hovorí, že to nejde. Našou úlohou nie je robiť sudcu a triediť svet na dobrých a zlých. Našim poslaním je byť dobrou pšenicou, ktorá rastie a rozhojňuje sa. Máme prinášať dobré ovocie, aby bolo viac pšenice ako kúkoľa.
Začnime v našom srdci. Diabol zasieva burinu aj do nás a veľa krát sa aj my samy čudujeme, čoho sme schopní. Polievajme a hnojme pšenicu na poli nášho srdca spoločenstvom s Kristom a konaním dobra. Skúmajme výhonky, či sú to pšeničné alebo kúkolie.
Aj keď sa to zle počúva, hlavne ak sa prevalí nejaká kauza, tak aj cirkev je pole. V spoločenstve kresťanov tiež nájdeme ľudí, ktorí sú jeho burinou a robia zlé meno cirkvi. Najradšej by sme ich vyhodili a očistili meno spoločenstva. Avšak nie vždy to je možné.
Boh dal ľuďom slobodnú vôľu a považoval to za veľmi dôležité, aj keď vedel, že to nebude vždy prínosné. Nechcel, aby sme boli len nejaké bábky, ktoré sa nemôžu a nevedia rozhodovať. Avšak, keď videl, že Satan využíva našu slobodu na uskutočňovanie jeho cieľov, tak poslal na svet Krista, aby nás očisťoval od našich neprávostí a vzal bremeno hriechu na seba. Na kríži sa obetoval za nás, aby sme my mohli byť znovu slobodní.
„ Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní. Stojte teda a nedajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“ Galatským 5,1
Dôležité je, že pole patrí Bohu a na konci vekov príde znova a bude súdiť tento svet. Dietky Božie budú oddelené od synov Zlého a každý dostane svoj podiel. Jedni pôjdu do večného spoločenstva s Bohom a ostatní do večného zatratenia.
Prorok Ezdráš píše o tom, čo viedlo ku skaze Sodomy:
„Mala pýchu, presýtenosť chlebom a bezprostredný pokoj i so svojimi dcérami, ale biednemu a chudobnému ruku nepodala.“(Ez 16,48)
Poučme sa z tohto zlého príkladu, ktorý skončil jej skazou. Čiňme radšej to k čomu nás vyzýva apoštol Pavol v Kolosenským 3,12-17:
„Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás prebýva bohato: vo všetkej múdrosti sa navzájom učte a napomínajte a vďačne spievajte vo svojich srdciach Bohu žalmy, hymny, duchovné piesne. A všetko, čo konáte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho ďakujte Bohu Otcovi.“
Amen
Inšpiráciu som čerpala z kázne Jana Asszonyiho z Cirkvi Bratskej z Brna. Celú jeho kázeň môžete nájsť na: http://cb.cz/brno/wp/wp-content/uploads/2017/02/2017_011-Prostor-kam-seje-B%C5%AFh-i-%C4%8F%C3%A1bel-tisk.pdf