Zážitky s Bohom

Smrťou farára Dana Baláža som si uvedomila veľa vecí. Najviac však to, že tu nežijeme naveky. Mnohí ľudia žíjú životom, podľa ktorého nemyslia na to, že zajtra tu už nemusia byť. Ale to nielen neveriaci, ale aj my kresťania. Je pochopiteľné, že človek, ktorý nemá vo svojom živote Krista, tak sa snaží udržať sa na tomto svete čo najdlhšie, pretože nemá pred sebou vidinu večnosti. Avšak my veriaci by sme mali na to myslieť nielen kvôli sebe, ale hlavne kvôli ľuďom okolo nás.

Jedno dievča zo zboru raz hovorilo svedectvo zo svojho života, ktoré ma veľmi oslovilo. Už dlhšiu dobu bývala pri chlapovi závislom na alkohole, ktorý sa každý večer  vracal domov opitý. Duch Svätý jej položil na srdce, aby mu povedala evanjelium. Ona si to však strašne dlho odkladala, stále sa vyhovárala a nakoniec na to aj doplatila. Jedného dňa našli jej suseda – alkoholika mŕtveho v jarku pri ceste. Vtedy ju to veľmi ranilo a náramne zaplakala. Ona bývala pri ňom. Bola to len ona, ktorá ho videla každý deň, ako si ničí svoj život a pritom mu neukázala ani cestu spásy. Možno sa aj Vám niečo také podobné už stalo a veľmi ste to ľutovali. Tiež som počula príbeh, že mal niekto vôľu ísť do kostola, ale nechcel chodiť sám, tak kresťana požiadal, aby chodil s ním. Avšak on na tú osobu vždy zabudol a teraz je tak vzdialená od Krista, že nevie, či ešte niekedy bude mať tú istú túžbu ako vtedy.

Preto je veľmi dôležité konať  dnes, pretože zajtra, už môže byť neskoro. V Biblii sa píše, že máme byť pohotoví k evanjeliu. Keď vidíme, že niekto potrebuje Krista vo svojom živote, tak neváhajme a povedzme mu tú dobrú zvesť. Neodkladajme si to na neskôr. Keby som si povedala, že tomu bezdomovcovi, o ktorom som písala v minulom článku, dám tú Novú Zmluvu až na ďalší deň,  tak by ju nikdy nedostal a veľmi by som to ľutovala. Naopak teraz môžem mať taký pokoj na duši, že počul evanjelium, dostal Božie Slovo a je len na ňom ako s ním naloží.

Najviac mi, ale ležia na srdci ľudia, ktorých mám veľmi rada a dlho ich poznám. Veľa z nich sa totiž vzdialilo od Krista. Kedysi aktívni členovia zboru teraz prídu do kostola raz alebo dva krát za rok a to na Vianoce a Veľkú Noc. Je mi to veľmi ľúto. Mám kamarátky, ktoré aktívne slúžili v zbore, boli v kostole a na kresťanských akciach častejšie ako ja, ale prišli do ich života iné okolnosti a ony si povedali, že už to nie je pre ich život také dôležité. Že im stačí, keď si raz za čas spomenú na Boha, pomodlia sa, ale nič viac. Svetské záležitosti odsunuli Boha zo stredu na okraj. Prečo sa to deje ? Môže to byť dôsledkom sklamania zo zboru, v ktorom vyrastali. Alebo konkrétne človek, o ktorom si mysleli, že je hlboko veriaci, tak spravil niečo, čo sa nezhodovalo s Písmom. Tiež to mohlo nastať preto, že ich svetskí kamaráti zviedli na zlé chodníčky a ponúkli im spôsob zábavy, ktorý pred tým nepoznali a im sa to zapáčilo. Dôvodov je nespočetne veľa a my ako členovia zboru, by sme im mali predchádzať. Mnohokrát sa nám stáva, že sa staráme len o neveriacich a snažíme sa ich evanjelizovať rôznymi spôsobmi. Alebo dávame pozor na čerstvo znovuzrodených a venujeme im náš čas. Veľa krát sa však zabúda na tých, ktorí sú v zbore už dlhšiu dobu a vyrastali tam. Pokladáme za samozrejmú ich prítomnosť a nestaráme sa o ich rast. A oni upadajú. Cítia sa zanedbaní a sú sklamaní. Program mládeže alebo Služieb Božích je veľa krát nasmerovaný pre neveriacich. Oni túžia po tvrdom pokrme a stále dostávajú len mlieko. A to sa im už znechutilo natoľko, že odchádzajú a nachádzajú potešenie vo svete.

Je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali na ľudí, ktorí v zbore vyrastali, pretože aj takí potrebujú rásť. Aj ja to potrebujem. Túžim po službe, ale tiež po tvrdom pokrme. Potrebujem niekde načerpať, aby som potom mohla rozdávať. Každý z nás túži po mieste, kde si môže len sadnúť a počúvať. Či je to vedúci mládeže, člen dorastu alebo sám pastor.

Pre napísanie tohto článku ma inšpirovala pieseň, ktorá je pod ním. Je o tom, že mnohokrát nám záleží na ľuďoch, ktorí sú nám veľmi blízki a chceme im povedať o Bohu, ale nevieme ako. Autor piesne prosí Boha, aby mu dal do úst slová, ktoré môže povedať svojmu priateľovi. Avšak keď je s ním, tak hovorí o hlúpostiach a nikdy sa nedostane ku koreňu veci. A to je tiež môj problém. Často sa mi stáva, že chcem hľadajúceho človeka najprv dokonale spoznať. Ale spoznávanie je tak dlhé, že zrazu tá osoba odíde z môjho života a ja som prepásla svoju šancu. Čoho sa tak bojíme?

Veď v Písme sa píše: „Keď vás vydajú, nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť.  Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať.  Veď  to nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.” Matúš 10,19-20

Pieseň:

Preklad:

Som tu opäť

Oci, počuj moju prosbu.
Potrebujem perfektné slová
Slová, ktoré on bude počuť
A vedieť, že sú priamo od Teba
Neviem, čo mám povedať
Viem iba, že ma raní, keď môj jediný priateľ pomaly uniká preč.

Takže možno v tomto čase budem rozprávať slová života
S Tvojím ohňom v mojich očiach
Ale ten dôverne známy strach mi trhá slová
čoho sa tak obávam?

Pretože som tu opäť
Rozprávajúci o daždi
Rozmýšľajúci o veciach, ktoré už zajtra nebudú žiť
A tak ako tancujem okolo pravdy
Čas nie je jeho priateľom
Toto je možno moja posledná šanca ako mu povedať,
Že Ty ho miluješ
Ale som tu opäť, som tu opäť

Pane, ty ho tak miluješ, že si dal Svojho jediného Syna
Stačí, aby iba uveril a nikdy nezomrie
Ale ako bude potom vedieť o tom, čo nikdy nepočul
Pane, on nikdy nevidel príklad v mojom živote.

Toto je možno moja posledná šanca ako mu povedať,
Že ty ho miluješ
Toto je možno moja posledná šanca ako mu povedať,
Že ty ho miluješ
Ty ho miluješ, miluješ ho

Čoho sa tak obávam?
Čoho sa tak obávam?
Čoho sa tak obávam?
Ako potom môže vedieť o tom,
Čo nikdy nepočul