Jdi na obsah Jdi na menu
 


Psia vernosť

img_4726--2-x.jpg

 

Nedávno sme navštívili Edinburgh a zúčastnili sa prehliadky tohto mesta. Rodená Škótka nám vášnivo rozprávala príbehy, ktoré sa odohrali v jeho uliciach a nakoniec nás zaviedla na miestny cintorín. Zastavili sme pre jedným hrobom, kde stálo: John Gray, zomrel 1858, pán Bobbyho z Greyfriarsu. Sprievodkyni sa zalesklo v očiach a začala rozprávať: Kedysi žil jeden pán, ktorého všetci volali starý Jack. V noci pracoval pre mestskú políciu ako strážnik. Keďže bolo toto povolanie riskantné, tak si zabezpečil psa. Človek by si myslel, že si kúpi veľké bojové plemeno, ktorého sa bude každý báť. Nie, on si naopak zaobstaral malého psíka rasy Skye teriér a pomenoval ho Bobby. Dva roky boli nerozlučnou dvojicou, ale potom Jack, vlastným menom John Gray zomrel. Psík Bobby sa zúčastnil pohrebu a odprevadil svojho pána až na cintorín, ktorý sa nazýva Greyfriars. Tak veľmi smútil za svojim majiteľom, že si ľahol na jeho hrob a ležal tam neuveriteľných 14 rokov až kým nezomrel na rakovinu. Cintorín opúšťal len raz za deň, kedy sa presne v tú istú hodinu chodil najesť do miestneho baru, kde si ho obľúbil jeho vlastník. Byť verným psíkom, ale nebolo jednoduché. Hrobár ho zo začiatku z cintorína pravidelne vyháňal a on si musel hľadať rôzne spôsoby ako sa dostať k svojmu zosnulému pánovi. Jedného roku dokonca prešiel v Škótsku zákon, že každý, kto vlastní psa mu je povinný zaplatiť licenciu, ktorá bola v tej dobe dostupná len pre bohatších ľudí. Každý túlavý pes musel byť bez milosti odchytený a utratený. Keď sa to občania mesta Edinburgh dozvedeli, začali sa obávať o Bobbyho. Polícia vyšetrovala komu pes patrí a oslovila barmana, ktorý ho kŕmil, aby zaplatil licenciu. Ten však odmietol nie preto, že by Bobbyho nemal rád, ale z princípu, že patril pánovi, ktorý už zomrel. Tento prípad sa dostal až pred súd a keď sa o tom občania Edinburghu dozvedeli, tak sa poskladali na licenciu. Každý dal pár medených, ale dokopy boli schopní zaplatiť psíkovi slobodu. Bobby tak mohol žiť naďalej v uliciach mesta a spať na pánovom hrobe. Ľudia mu tiež postavili na cintoríne prístrešok, aby v zime nezamrzol. Aby občania zabezpečili, že sa Bobbymu skutočne nič nestane, tak ho vymenovali za občana mesta. Keďže bol mužského pohlavia, tak mal dokonca volebné právo. Zaujímavosťou je, že v Škótsku mohol tento pes voliť o neuveriteľných 50 rokov skôr ako ženy.

 

Jeho vernosť si Škóti dodnes pripomínajú a postavili mu náhrobný kameň, kde sa píše: Greyfriars Bobby - „Nech jeho oddanosť je lekciou pre nás všetkých.“ Dali mu tiež vyrobiť medenú sochu v jeho reálnej veľkosti, kde hrdo sedí pred miestnou krčmou, ktorá nesie jeho meno.

 

img_4717xy.jpg

 

Tento malý psík nás môže naučiť, aké dôležité je byť verným a oddaným. Napriek tomu, že bol len obyčajné zviera, tak si to ľudia všimli a dodnes si jeho príbeh pripomínajú. Je dobré sa občas zamyslieť, či aj my dokážeme byť takto verní Bohu. Či ležíme deň, čo deň pri jeho nohách alebo na Neho zabúdame a spomenieme si, len keď ho potrebujeme. Je naša oddanosť Hospodinovi viditeľná aj pre ľudí okolo nás alebo sa pri otázke na vieru radšej schováme? Pamätajme však, že aj keď sa vzdialime Boh je verný. Až tak, že poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby nás vykúpil z našich hriechov. Bobbyho majiteľ už nemohol ožiť a pohladiť svojho psíka, ale my sa môžeme skrze Ježišovu krv znovu narodiť a kráčať s Bohom každý deň. Žiť vo viere, láske, slobode a radosti.

 

„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí od všetkej neprávosti.“ 1. Ján 1,6

 

Ján o učeníkovi Gájovi v treťom liste píše: „Lebo som sa veľmi zaradoval, keď prišli bratia a vydávali svedectvo o tvojej v vernosti pravde a o tom, ako kráčaš v pravde.“

 

Žime tak, aby si ľudia všimli našu vernosť Bohu, tak ako občania Edinburghu videli a inšpirovali sa oddanosťou psíka Bobbyho.

 

Amen.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář