Ako evanjelizovať?
Mnohí z Vás určite boli na rôznych konferenciách, kde Vám dookola opakovali verš: „Choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy...“ (Matúš 28,19a) Vždy sme potom takí nadšení a zapálení, plní plánov, ale mnohokrát sa nedočkáme realizácie. Možno máme strach, alebo sme zahltení povinnosťami natoľko, že si na to ani nespomenieme a znova strávime ďalší rok podľa seba bez nejakých zmien. Presne toto sa stalo aj mne. Bola som na konferencii KPM a dostali sme priamo počas tejto akcie úlohu vyjsť do ulíc a hovoriť ľuďom o Bohu. Mnohým účastníkom sa to zdalo spočiatku ako bláznivý nápad, ale iní boli zas plní nadšenia a elánu. Večer sme sa zdieľali ako sme dopadli. Niektoré skupiny sa ani neodvážili k nikomu prehovoriť, ale boli aj takí, ktorí oslovili mnoho ľudí a prehovorili do ich životov. S radosťou prijali z ich rúk Nové Zmluvy a boli nadšení, že sa mohli dozvedieť o Bohu. Počuli sme aj mnoho srdcervúcich príbehov. Nikto nebol za to, že povedal o Bohu prenasledovaný alebo zbitý ako tomu bolo za čias prvých apoštolov. Po tejto skúsenosti som si povedala: „Wow, tak ak je to takéto ľahké, tak by som to mohla skúsiť aj ja.“ Mala som po maturite na to 4 mesiace, ale tak som sa nechala uniesť cestovaním a užívaním si voľna, že som na to úplne zabudla. Až keď som išla začiatkom septembra na ďalšiu kresťanskú konferenciu, tak som si na to spomenula. Veľmi som bola sklamaná sama zo seba, ale vedela som, že na sebaľútosť niet času. Bolo treba konať. Mala som na to už len zopár týždňov, lebo potom mi už začínal semester a vedela som, že by z toho zas nič nebolo. V hlave mi skrsla jedna myšlienka a veľmi sa mi zapáčila. Hneď po konferencii som bežala do Da Vinci a kúpila som zopár výkresov, stužku a krásny červený hodvábny papier. Od kamaráta som zohnala 5 Nových Zmlúv a začala s realizáciou. Vyrobila som doma tzv. pozvánky - záložky, kde na prvej strane bol vždy verš Ján 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Potom som tam dala ešte druhý veršík, ktorý bol pre každú pozvánku jedinečný. Na druhú stranu som napísala časy a dni, kedy sa konajú akcie v našom cirkevnom zbore. Tiež som sa to snažila pekne ozdobiť, aby to človek, ktorému sa to dostane do rúk len tak ľahko nevyhodil.
So všetkými týmito vecami som mohla ísť do ulíc. Potrebovala som v meste vybaviť pár vecí a po ceste som mala možnosť rozdávať tieto pozvánky. Najprv som si išla do kníhviazačstva vyzdvihnúť jeden obraz a panej, ktorá mi ho robila som dala prvú záložku. Mala som trošku strach, ako zareaguje, ale naopak jej reakcia bola veľmi pozitívna. Veľmi sa jej to páčilo a porozprávala mi o tom, že už v našom kostole pár krát bola na niektorých akciách a že sa jej tam veľmi páčilo. Že dokonca aj farárovcov pozná. Povzbudená som išla za bezdomovcov, od ktorého som si v ten deň kúpila Nota Bene. Zarozprávali sme sa o živote bezdomovcov a potom som mu povedala evanjelium a prijal odo mňa aj Novú Zmluvu. To bolo ďalšie krásne stretnutie. Pokračovala som na tržnicu, kde som jednej cigánke, od ktorej som si nedávno kúpila sukňu dala záložku aj Novú Zmluvu a bola veľmi rada, dokonca keď potom stretla moju mamu, tak jej o našom stretnutí hovorila. Potom som zašla do Auparku, do predajní, kde neboli žiadni zákazníci a predavačom som ponúkala záložky. Niektorí ich odmietli a iní zas prijali s tým, že boli radi, že aspoň niekto zavítal do ich obchodu a porozprával sa s nimi. Nikoho som sa nesnažila presviedčať ani tlačiť do toho, aby si odo mňa tú pozvánku zobrali. Zašla som aj na železničnú stanicu, kde som sa prihovorila k takému pánovi, ktorý bol veľmi milý. Hovoril mi, že je evanjelik a že kedysi chodil do kostola, ale akosi na to zabudol. Bol veľmi rád, že som ho takýmto spôsobom pozvala. Po tejto skúsenosti som išla domov s tým, že som rozdala polovicu pozvánok. Rozhodla som sa, že druhú časť podarujem ľuďom, ktorých poznám, čo bolo ešte ťažšie ako dávať záložky neznámym. Zamerala som sa na pár ľudí z jazdeckého klubu, do ktorého som už pár rokov chodila a trom z nich som dala Nové Zmluvy. Tiež som dala záložky ľuďom, o ktorých som vedela, že chodili do nášho zboru, ale už dlho tam nezavítali. Spolu som rozdala 13 záložiek a dve ďalšie som dala mojim rodičom. Darovala som tiež 5 Nových Zmlúv. Nie je to až tak veľa. Neoslovila som tisíce tak ako sa píše v Skutkoch Apoštolov po príhovore Petra: „A tí ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.“ Ale spravila som prvý krok. Ak by každý kresťan v Žiline vymyslel nejakú takúto podobnú mini-evanjelizáciu, tak by bol oslovený každý jeden v našom meste. Bála som sa, že si o mne ľudia budú myslieť, že som Jehovistka alebo také niečo, ale keď ľudia počuli, že je to Evanjelická cirkev, tak nikto na to ani nepomyslel. Nebojte sa teda urobiť prvý krok. Ak aspoň jeden človek z tých 13 uveril, tak to malo zmysel. Človek nemusí byť kňaz, farár, kazateľ ani misionár, aby mohol ľuďom povedať evanjelium.
„Ľud, ktorý sedel vo tme, uzrel veľké svetlo, a tým, čo sedeli v krajine a v tôni smrti, vyšlo svetlo.“ Matúš 4,16
Prajem Vám, nech všetkým, ktorým rozprávate o Bohu zažiari do života svetlo sveta.